Máj 2012

http://www.dobrenoviny.sk/c/158/nadej-na-pozitivnejsie-spravodajstvo

Počas tohto mesiaca ma zaujala petícia, ktorú som našiel pri surfovaní po internete. Niekto totiž dostal skvelý nápad. Petícia, ktorú vytvorili, mala vyvolať tlak na súčasné médiá, aby prehodnotili svoju ponuku spravodajstva. Členovia petičného výboru si všimli, že na našich televíznych obrazovkách sa vyskytuje príliš veľa negatívnych správ, veľa preliatej krvi a násilia a naopak zastúpenie pozitívnych správ, úspechov známych osobností ale aj bežných ľudí je nízke.

Po preštudovaní zmyslu petície som pripojil aj svoj online hlas a okamžite som túto petíciu zdieľal aj na sociálnej sieti. Niekoľko mojich známych sa do niekoľkých minút tiež podpísalo pod petíciu, no stretol som sa aj s názormi, že táto petícia je zbytočná. Vraj viac pozitívnych správ nemáme. Tomu neverím. Raz som si prelistoval noviny a jediná pozitívna správa, ktorú som našiel bola predpoveď počasia, ani tá sa žiaľ nenaplnila. Avšak vidím, že v mojom okolí by som dokázal nájsť dostatok dobrých správ aspoň na zaplnenie štvrtiny strany novín. Ak by sme takto pozberali všetky dobré správy z celého Slovenska, viem si predstaviť, že by sa vyskladali celé noviny.

Keďže som pri vyplnení petície zadal aj svoju emailovú adresu, po určitom čase som si našiel správu o tom, že túto petíciu už podpísalo vyše 10 000 ľudí. Autori sa teda s takouto podporou verejnosti obrátili na médiá a prezentovali im svoje myšlienky. Smutná je odpoveď našich najväčších komerčných televíznych staníc. Petíciu označili za naivnú a neopodstatnenú a nevenovali jej takmer žiadnu pozornosť.

Našťastie, autori petície sa nevzdávajú. Rozhodli sa pokračovať aj iným spôsobom. Rozbehli spravodajský portál www.dobrenoviny.sk, kde budú denne prinášať dobré správy z domova, zahraničia, sveta ekonomiky, športu, kultúry aj vedy. Ľudia často frustrovaný negatívnymi správami ukázali, že dopyt po takýchto správach je veľký. V prvý deň spustenia portálu ho navštívilo vyše 3 500 návštevníkov, čím sa tento portál zaradil medzi relevantné spravodajské portály.

Ja im držím palce, aby sa im darilo prinášať dobré správy každý deň, aby boli úspešní aj v nerovnom boji s mediálnymi gigantmi a aby ukázali Slovákom, že aj u nás sa dajú nájsť pozitívne správy, nie len krv a násilie.

Marián Opiela III.E

Apríl 2012

V apríli začala Slovenská televízia vysielať reality šou s názvom Trieda 9.A. Nejde však o typickú reality šou, aké môžeme sledovať na slovenských i zahraničných komerčných kanáloch. Trieda 9.A je dokumentárna reality šou a naša verejnoprávna televízia zakúpila tento formát zo Škandinávie, kde sa tešil vysokej sledovanosti a priaznivým ohlasom od divákov.

Prvé časti nedosiahli sledovanosť, akú by RTVS očakávala, avšak zmena vysielacieho času a lepšia propagácia pomohli. Prvú časť vysielala Jednotka v čase, keď na Markíze bežala reality šou Farma a tá dosiahla sledovanosť asi 10-krát vyššiu. Čo je podľa mňa dosť smutné, pretože niečo to ukazuje o slovenských divákoch. Nevidel som síce ani jednu časť Farmy, avšak z toho, čo som mal možnosť počuť, či vidieť v ukážkach, ma táto reality šou vôbec neoslovila. Vulgárne hádky niekoľkých ľudí zatvorených na jednom mieste a zábery, ktoré narúšajú súkromie aj pri činnostiach, ktoré každý robí radšej za zavretými dverami, by podľa mňa nemali byť najsledovanejším večerným programom. Hlavne nie, ak ostatné televízie ponúkajú alternatívu, ktorá je na vyššej úrovni.

Trieda 9.A je kvalitne spracovaný dokument o triede deviatakov z Haliče, ktorí sa pripravujú na Testovanie 9 a na čas filmovania ich učiteľov nahradili učitelia z prestížnejších škôl, ktorí sa naplno venujú svojmu povolaniu.

Ako vraví programový riaditeľ STV Andrej Miklánek: „Je to iné ako ponuka na komerčnejších programoch, toto núti človeka rozmýšľať.“ Tento projekt nás núti rozmýšľať o tom, v akom stave je naše školstvo. Myslím si, že veľmi dobre a neskreslene nastavuje zrkadlo našim učiteľom, žiakom, ale aj rodičom. Z tohto dokumentu sa môžeme veľmi veľa naučiť a to práve v čase, keď každý nový minister školstva príde s myšlienkou na zmenu v školskom systéme.

Marián Opiela III.E

Marec 2012

Počas tohto mesiaca som si všimol, že v autobusoch MHD pribudli nové reklamy. Pri pohľade na typickú kombináciu, fialový papier s bielym textom, bola značka čokolády v pravom dolnom rohu takmer zbytočná. Čo ma však donútilo rozmýšľať, boli odkazy na týchto reklamách. Stálo tam: „Trúfni si uvoľniť miesto bez požiadania.“, „Trúfni si pomôcť panej s kočíkom“, „Trúfni si privítať revízorov úsmevom.“ Tieto reklamy spájal spoločný slogan: „Trúfni si na jemnosť.“

Tieto reklamy ma donútili premýšľať. Možno to vyvolalo podobnú reakciu aj u ďalších cestujúcich. Práve toto je jeden z dôvodov, prečo oceňujem túto reklamu. Núti čitateľa zamyslieť sa. Mnoho reklám už stratilo tento cieľ. Chcú len zaujať, prilákať, ale žiadne nepodporujú premýšľanie. Dokonca som sa stretol s reklamou, kde bolo napísané: „Lacnejšiu cenu nehľadajte.“ Práve v tomto období, kedy z nás médiá a predajcovia chcú mať iba ovce, ktoré bez rozmýšľania kráčajú s davom sa tu objaví reklama, ktorá vyzýva plávať proti prúdu.

Dôležité je aj posolstvo týchto reklamných sloganov. Počas ranných ciest autobusom som mal dosť času predstaviť si, ako by to vyzeralo, keby ľudia poslúchli tieto výzvy. Ihneď ako by nastúpil starší pán, mladá študentka by sa už dvíhala zo svojho miesta. Pani by nemusela dvíhať kočík sama, pretože by ju obstúpili chlapci, ktorí by jej pomohli. Revízori by nepôsobili tak prísne, pretože by nedokázali neopätovať úsmevy cestujúcich. Možno tieto predstavy znejú idylicky, nemožne, ale zdá sa mi, že ak by sa naplnili, svet by bol krajší.

Možno sa niektorým ľuďom nebude páčiť výzva: „Trúfni si na jemnosť.“ Prečo by mal byť chalan v puberte, ktorý sníva o náušničke v uchu jemný? Znie to trochu divne a neprirodzene. Avšak túto jemnosť treba chápať trochu inak. Jemný je ten chlap, ktorý využije svoju silu a mužskosť na to, aby spravil niečo dobré, aby niekomu pomohol.

To, čo oceňujem na týchto reklamách najviac, je, že tieto výzvy sú namierené na to, aby ľudia spravili niečo dobré a aby to robili nezištne, aby rozdávali lásku, ktorú prijímajú.

Marián Opiela III.E

Február 2012

http://40dni.tvojavec.sk/

Parlamentné voľby sa blížia. Niektorí vychádzajú do ulíc vyjadriť nespokojnosť a možno aj navrhnúť iné riešenie so sloganmi ako: „Gorily za mreže“ a pod. Sú aj ľudia, ktorí sa namiesto toho radšej zavrú niekde vo svojej izbe a venujú pol hodiny modlitby, alebo celodenný pôst za voľby.

Určite sú dôležité aj protesty, pokiaľ sú opodstatnené. Treba vyjadriť svoj názor, vyvíjať tlak na politikov, že už máme dosť korupcie. Avšak aj modlitby sú podstatné. Slogan tejto kampane je výstižný: „Radšej 40 dní teraz, ako 4 roky potom.“ Skutočne, musíme myslieť do budúcnosti. Po voľbách už bude neskoro plakať nad rozliatym mliekom.

Dôležité je, že táto kampaň nevznikla z iniciatívy žiadnej politickej strany a teda nepropaguje žiadnu konkrétnu stranu či osobnosť. Je realizovaná projektom T voja vec!, ktorý je zastrešený organizáciou Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže. V biblii, katechizme či výrokoch slávnych dokážeme nájsť citáty, ktoré povzbudzujú kresťanov vstúpiť do politiky, ale aj modliť sa za ľudí, ktorí nám vládnu.

Táto kampaň sformulovala do niekoľkých bodov, za čo konkrétne by sa mali modliť tí, ktorí sa zapoja. Napr. aby politici hľadali pravdu, spravodlivosť a právo a nie svoje osobné záujmy a ciele; aby si uvedomovali, že vládnuť znamená slúžiť a nekandidujú preto, aby sa hneď po zvolení stali podnikateľmi, korumpovali a nechali sa korumpovať; aby urobili všetko pre to, aby mal každý prácu, za prácu spravodlivú mzdu a dôstojné podmienky pre život atď.

Verím, že keď sa bude celé Slovensko modliť nonstop 40 dní a postiť sa, tak tieto úmysly budú vyslyšané a budeme môcť byť spokojní s výsledkom volieb. Teraz je na rade vybrať si ľudí, ktorým odovzdáme svoj hlas 10. marca.

Marián Opiela III.E

Január 2012

Minule sa ku mne dostal odkaz na zaujímavé video s názvom „Give a Little Love“, teda „Daruj trochu lásky“. Silné posolstvo tohto videa sa ma veľmi dotklo a ihneď som ho zdieľal na sociálnej sieti. Behom niekoľkých minút sa video šírilo ďalej.

Keď si dnes zapnem televíziu, odvšadiaľ sa na mňa valí mnoho informácií a veľa násilia. Akční hrdinovia vo filmoch súperia o to, kto zabije viac protivníkov, v televíznych novinách dávajú len to, koľko sa našim politikom podarilo nakradnúť zo štátneho rozpočtu, občas ukážu nejakú dopravnú nehodu, či brutálnu vraždu. Pomedzi to nám v reklamách všelijakí podivní ľudia núkajú výhodné pôžičky, poistenia, či nákupy. Azda jediná pozitívna časť vysielania komerčných televízií je predpoveď počasia, aj to nie vždy.

Sme presýtený všetkým tým zlom, ktoré nám médiá ukazujú, že často potom zahodíme ovládač od televízora a ideme radšej robiť niečo iné. Práve preto som sa potešil, keď som videl toto video. Prvá vec, ktorú som si pomyslel po jeho zhliadnutí bola: „Tak toto by určite nevysielali v telke.“ Nehodilo by sa im to totiž do ich programovej štruktúry. Možno ešte ten začiatok videa, kedy je partia mladých chalanov ničiacich stenu grafitmi pristihnutá pri čine majiteľom vedľajšej budovy a ten ich so zlosťou vyháňa. Alebo scéna, kde chalan šikanuje mladšieho spolužiaka v škole. No to pokračovanie, kde sa malý chlapec, ktorý bol svedok oboch týchto činov, rozhodne vykonať dobrý skutok a niekomu tak pomôcť, by už neodvysielali. Takisto ani tú reťaz, ktorá vzniká tým, že každý dobrý skutok má aspoň jedného nezainteresovaného svedka, ktorý podľa tohto vzoru o niečo neskôr pomôže ďalšej osobe.

Veľmi sa mi páči refrén pesničky, ktorá hraje v tomto videu. „If you give a little love, you can get a little love of your own.“ Čo v preklade znamená: „Ak dáš trochu lásky, môžeš dostať trochu lásky aj pre seba.“ Veľmi vhodne bol zvolený aj citát z biblie „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Mt 22,39)

Posolstvo tohto videa je snáď jasné – nie je treba robiť veľké zázraky, stačí malý dobrý skutok a keď sa spojíme, tak si môžeme zlepšiť život na tejto zemi. Dôležité je však začať od seba.

Čo ma však zaráža je, že aj napriek tomu, že pravdepodobne by toto video v televízii neodvysielali, pretože im ide o vysokú sledovanosť, sa toto video šírilo po sociálnej sieti rýchlosťou svetla a väčšina ľudí, ktorí ho videli ho hneď posunuli ďalej svojim známym.

Marián Opiela III.E

December 2011

Tento mesiac nechcem reagovať na konkrétnu správu z tlače, aj keď si myslím, že by netrvalo dlho, kým by som našiel článok vhodný k téme. Chcem sa zamyslieť nad obdobím, ktoré teraz prežívame.

Je advent. Zajtra je posledný deň v škole, potom začnú prázdniny a Vianoce sú tu. Všetci ľudia sa správajú akosi inak ako po iné dni v roku. Čím to bude?

Silný tlak zo západu pôsobí na obchodné reťazce, nákupné strediská, televízne stanice, internet a ďalšie médiá. V podstate všade kam sa pozrieme vidíme Vianočnú výzdobu a to už od októbra. Ale prečo sa toto všetko deje? O čom sú Vianoce? Kde je pravý zmysel Vianoc?

V poslednom čase si uvedomujem, že mnoho ľudí oslavuje Vianoce len zo zvyku, niektorí nemajú ani potuchy, čo je to za sviatok. Je zaujímavé, že tento pôvodne kresťanský sviatok sa tak dobre uchytil. Možno preto, že jeho veľkou súčasťou je obdarovanie osôb nám najbližších a z toho ťažia mnohé obchody. Avšak svojimi snahami o čím väčší zisk úplne zmiatli ľudí. Kto nosí darčeky?

Jedni tvrdia, že Dedo Mráz, iní že Santa Claus, ďalší že Papa Noel, niektorí to zvalia na rodičov. V každom prípade, z môjho pohľadu Vianoce nie sú o tom, aby darčeky zhodil dole komínom nejaký tučný chlapík v kožuchu s bielou bradou. Darčeky mi zväčša kúpia rodičia, ale Vianoce sú sviatkom, kedy oslavujeme narodenie Ježiša – príchod nášho spasiteľa na svet, Božie vtelenie do ľudského tela. Ide o výnimočný sviatok, pretože sa udržiava už viac ako 2000 rokov. Prvý príchod Ježiša bol skromný – v jaskyni v jasličkách na slame. Podľa Biblie Ježiš príde na svet ešte raz a to v súdny deň, či to však bude presne o rok, ako to vypočítali Mayovia, môžeme len hádať.

Na záver prajem príjemné prežitie týchto Vianoc, nech sú sviatkami radosti a pokoja.

Marián Opiela III.E

November 2011

Rodina prešovského "dolného gymka" oslavuje päťdesiatku

V rodine „GJARkovcov“ sú aj herecké talenty

Takéto titulky sa objavili v prešovskom denníku Korzár tento mesiac. V mesiaci, v ktorom naša škola oslavuje 50. výročie a pri tejto príležitosti si pripravila veľké kultúrne predstavenie s názvom Benefičný koncert GJAR.

Benefičný koncert sa na GJAR stal tradíciou, koná sa pravidelne už niekoľko rokov. Minulý školský rok však bol výnimkou, pretože sa potrebovala škola pripraviť na ešte výnimočnejší Benefičný koncert. V čom spočívala výnimočnosť tohtoročného koncertu?

Predovšetkým preto, že GJAR je už 50 rokov najlepším gymnáziom v Prešove a preto oslavy musia byť rovnako veľkolepé. Žiaci aj profesori, absolventi ale aj iní priatelia školy sa už niekoľko mesiacov poctivo pripravovali na tento deň. Na 30. november 2011. Keďže záujem o toto predstavenie bol väčší ako kapacitné možnosti DJZ, koncert bol rozdelený na dve časti. Prvá sa začala o 13:00 a sálu divadla naplnili súčasní žiaci a študenti tohto gymnázia. Určite to nebola generálka, ale povedal by som, že predpremiéra. Pretože hlavná časť sa začala o 18:00 a bola určená pre širokú verejnosť, teda rodičov našich žiakov, bývalých pedagogických i nepedagogických zamestnancov a hlavne absolventov GJAR, ktorí sa rozpŕchli po svete a obsadili vedúce pozície. To je dôvod, prečo je GJAR najlepším gymnáziom. Lebo toto „dolné gymko“ nielen vzdeláva svojich študentov v prírodovedných a humanitných predmetoch, ale vychováva osobnosti a pripravuje ľudí na život. Vedie nás k samostatnosti, učí nás, aby sme si vždy dokázali vytvoriť vlastný názor a núti nás vždy rozmýšľať. Pretože toto sú vlastnosti úspešných ľudí a GJAR dokazuje, že jeho absolventi môžu byť vzormi v tejto oblasti.

Program, ktorý si pripravili všetci účinkujúci bol úžasný a určite hodný takto významnej udalosti. V duchu rozprávky Tisíc a jednej noci sme sa preniesli celým benefičným koncertom. Zaspomínali sme si pritom na celých 50 rokov existencie našej školy, na študentské časy súčasných profesorov. V krátkych video dokrútkach nás pozdravili zahraniční lektori, ktorí na našej škole učili, ale ani absolventka GJAR Katarína Knechtová na svoju strednú školu nezabudla a hoci nemohla prísť osobne, aspoň takto pozdravila všetkých, ktorí dennodenne navštevujú túto školu a zaželala nám ešte veľa úspechov. Hlavným bodom programu však bolo veľmi očakávané číslo, ktoré si pripravoval náš učiteľský zbor dlhé týždne po vyučovaní. Ich námahu sme ocenili obrovským potleskom a niekoľkonásobným standing ovation. Samozrejme nesmel pri tom chýbať ani náš riaditeľ. Všetci učitelia pri tomto tanci omladli najmenej o 20 rokov.

Po dňoch ako bol ten dnešný nemôžem konštatovať iné, iba že som veľmi vďačný, že mám možnosť študovať na najúžasnejšej škole. GJAR k výročiu prajem veľa úspechov a kvalitný kolektív žiakov i učiteľov. Už teraz sa teším na Benefičný koncert o ďalších 50 rokov.

Marián Opiela III.E